Toto je 1 díl z 2 v seriálu Klára a Peter

Klára sa zvalila do kresla, pozrela na svojho syna a uvoľnene sa rozosmiala. Peter sa oprel o stenu, pripálil si cigaretu a usmial sa tiež.
„Teda to bol poriadny trapas!
„Pánečku, to teda bol!
„To čo sa ti stalo? A  počas tanca…“
„No čo, postavil sa mi. Som sa skoro prepadol od hamby!“
„A čo mám ja povedať? Tancujem si so svojim synáčikom a zrazu na stehne cítim jeho stoporený úd!“
„Mama, prosím ťa, už to neopakuj! Ešte aj teraz sa hambím jak pes.“

Vyfúkol dym k stropu a vďačne sa na mamu pozrel. Je to fakt úžasná žena. Iná by ho na jej mieste minimálne vyfackala a ona sa na tom len schuti smeje. V tej chvíli k nej pocítil ešte silnejšiu lásku, než ako kedy predtým. Vôbec si neuvedomoval, že aj mama už má dosť vypité a za triezva by asi reagovala inak.
„Práveže na nikoho. Ako si sa o mňa pritlačila ňadrami, tak to na mňa prišlo.“
„Takže na niekoho si predsa len myslel…“
„Veď ti hovorím, že nie.“
„Ani na mňa? Alebo teda aspoň na moje ňadrá.“
„Ale mama, prestaň prosím ťa!“

S hraným zhrozením pokrútil hlavou a prevrátil oči stĺpom. Najhoršie na tom celom bolo, že mala pravdu. Naozaj ho vzrušilo, keď počas tanca na hrudi pocítil tlak jej poprsia. Kozy nemala bohvieaké veľké, ale vzhľadom na to, koľko mala rokov, mala ich prekvapivo pevné. Aj keď je pravda, že svoju rolu mohla zohrať aj dobrá podprsenka. Ak by nemal vypité, určite by sa bol udržal. No po troch hodinách popíjania sa už nedokázal ovládnuť. Zatlačil ohorok do popolníka a posadil sa oproti mame. Sedeli v skromne zariadenej hotelovej izbe, ktorú im prenajala sestra, keďže u nej doma bývali ďalší hostia. Z prízemia na poschodie prenikala hudba pokračujúcich osláv.

Reklama

„Už si príliš dlho bez ženy Peter. Mal by si si nejakú nájsť.“
„Mama, vieš, že túto tému nechcem riešiť. Stačilo mi jedno zbabrané manželstvo.“
„No dobre, ale vidíš, čo sa potom s tebou deje. Zatancuješ so mnou jeden slaďák a už ti stojí. Nie, že by to bolo nepríjemné, práve naopak. Ale nie je to normálne. To uznáš?“
„Ale jasné, že to nie je normálne. Ale zase som rád, že ti to bolo aspoň trochu príjemné.“
„Ktorej žene by nebolo príjemné, keď sa pri nej chlapovi postaví. Len škoda, že si to bol práve ty.“
„No však si aj ty niekoho už konečne najdi a nebudeš sa musieť po oslavách ťahať so mnou.“

Klára vedela, že syn má pravdu. Na druhej strane – o dva roky má šesťdesiat a to nie je práve najvhodnejší vek na nadväzovanie nových vzťahov. Keď navyše jej život v ostatných rokoch dostatočne napĺňala starostlivosť o Petra. Nasťahoval sa k nej krátko po rozvode a pre jej osamelý život bol viac než príjemným spestrením.

„A to fakt nikoho nemáš? Nejakú nezáväznú bokovku?“
„No nemám.“
„A to ako vydržíš? Veď si chlap v najlepších rokoch.“
„Ručná práca.“
Klára sa nahlas rozosmiala.
„Teda ty máš výrazy!“
„No a ty to ako vydržíš?“
„Tiež som zručná.“
Tentokrát sa rozosmiali obaja súčasne.
„No sme my dvaja normálni? Spolu v jednom dome a každý si pomáha sám.“

Len čo to vyslovila, zavládlo v izbe ťaživé ticho. Peter sa na ňu zvláštne pozrel a zašmátral nervózne po krabičke s cigaretami. Pochopila, že prestrelila a tiež sa nahla ku krabičke. Ich tváre sa tak na chvíľu ocitli tesne vedľa seba.
„Môžem jednu?“
„Jasne, vezmi si.“
Pripálil najskôr sebe, potom mame a skúmavo sa na ňu zahľadel. Vyfúkol dym a čakal, či sa mama ozve. Tá sa však dívala do rohu miestnosti a nevyzerala, žeby niečo chcela povedať. Rozhodol sa prerušiť ticho.

„Ako si to myslela?“
„Nechaj to tak. To som len tak tresla.“
„Nie, mňa to zaujíma. Ako si to myslela, že sme hlúpi?“
„Nie fakt som to len tak tresla…“
„Myslím, že nie. Ako si to myslela?“
„Tak ako som to povedala. A už to nechcem riešiť.“
Nervózne zahasila nedofajčenú cigaretu a chcela vstať. Nohy jej však sťažkli vypitím vínom a tak klesla späť do kresla. Aj na Petra doliehala únava spôsobená pitím. Na rozdiel od mami však bol na alkohol zvyknutý a nehodlal sa len tak ľahko nechať odbiť.
„Ak som ťa dobre pochopil, tak ty si myslíš, že by sme mohli ako my dvaja…“
„Hovorím ti – už to nerieš!“

Snažila sa o prísny tón, no veľmi sa jej to nedarilo. Samotnú ju prekvapilo, ako nečakane silno ju vzrušila predstava, žeby synovi vyhonila vtáka. Peter bol na tom rovnako. Predstava, že by mu ho mama vzala do ruky a vyhonila vyvolala u neho opätovnú erekciu. Snažil sa myslieť na niečo iného, ale nadarilo sa mu to. Klárinmu pohľadu neuniklo, ako sa synove nohavice v rozkroku jemne nadvihli. Vzrušene preglgla.

„No, už by sme si asi mohli ísť aj ľahnúť.“
„Jasne, ani mne sa už nechce vracať dole.“
„Dobre, môžem ísť do kúpeľne prvá?“
„Jasné, v pohode.“

Reklama

Nahla sa ku kufru po nočnú košeľu, keď jej v tom pohľad padol na balíček položený na zemi. Úplne na to zabudla. Dcéra jej kúpila nočnú košeľu, lebo ona si tú svoju zabudla doma. No čo už, starne. Pred pár rokmi by na niečo také ako nočná košeľa určite nezabudla. Vzala balíček, sťažka sa postavila a zamierila do kúpeľne.

Peter si zapáli ďalšiu cigaretu a díval sa za mamou. V duchu spokojne zhodnotil, že aj keď už nie je najmladšia, postavu má stále celkom k svetu. Opäť na neho zaútočila predstava, ako mu honí vtáka a vzrušene sa striasol. Čo ju to len napadlo povedať, že sú obaja hlúpi, keď si to robia sami? Ale zase, nemá v podstate pravdu? Snažil sa túto zvrhlú myšlienku potlačiť, no vôbec sa mu to nedarilo. Je to jeho mama. Nemôže mu ho len tak vyhoniť. Ale ak by to ona aj on chceli, tak prečo nie? Nikto by sa o tom predsa nedozvedel. A čo oko nevidí – srdce nebolí. Veď čo čítal voľakedy o inceste, tak ten je mimo zákon len preto, aby nemali deti ľudia, ktorí sú blízki príbuzní. A mama už deti v jej veku určite mať nemôže.

V tom si uvedomil, ako sebecky rozmýšľa. Veď to predsa nie len o jeho uspokojení. Ak by mala pomôcť ona jemu, musí aj on jej. A predstava, že by mal s mamou sex mu pripadala totálne uletená. Že by mu ona mohla vyhoniť sa mu zdalo celkom prijateľné, ale žeby ju on posexoval – tak to teda nie! To je riadna zvrhlosť. Možno by ju ešte dokázal preprstovať, ale nič viac… Jeho konštrukcie prerušil mamin hlas.
„Peťko, môžeš.“

Zahasil cigaretu a zdvihol oči od popolníka. – No pánabeka! – vyvalil oči na mamu vychádzajúcu z kúpeľne.
„Fíha, si riadna kočka! Odkiaľ máš to sexi prádielko?“
„To nie je žiadne sexi prádielko, ale nočná košeľa! A kúpila mi ju včera Magda, lebo ja som svoju zabudla doma. Ale podľa mňa to trochu prehnala, veď to je pre dvadsať ročnú a nie pre mňa!“
Mala pravdu. Polopriesvitná košieľka na tenkých ramienkach jej siahala ledva do polky stehien a synovmu zvedavému pohľadu odhaľovala omnoho viac, než bolo vhodné. A veruže si Peter aj naplno užíval pohľad, ktorý mu dovoľovala takmer priesvitná látka. Hltal očami stredne veľké hruškovité cecíky, pohojdávajúce sa nad miernym bruškom, pod ktorým sa černel tmavý trojuholník. Klára si chvíľu užívala synove obdivné pohľady, no musela zachovať dekórum. Ozvala sa možno až príliš prísne.
„Prestaň si ma tak obzerať, pripadám si ako nejaká prostitútka v bodreli! A utekaj sa osprchovať, teplá voda tečie už len veľmi slabo.“

Len čo sa za synom zavreli dvere kúpeľne, postavila sa Klaudia pred zrkadlo a skúmavo sa na seba pozrela. V tej košieľke vyzerá fakt ako nejaká kurva. Kozy jej vidno tak, akoby na sebe nič nemala a aj lono bolo pod priesvitnou látkou ako na dlani. Mala si natiahnuť aspoň nohavičky. Pôvodne aj chcela, podvedome však zatúžila vidieť, ako na jej polonahotu zareaguje syn. A ten zareagoval presne tak, ako predpokladala – išiel na nej oči nechať. Hoci ju jeho záujem neskutočne tešil, uvedomovala si, že ho provokuje viac než je rozumné. Najlepšie bude, keď pôjde spať. Posadila na posteľ a odhodila paplón. – No do frasa! – zahrešila v duchu. Zase jeden z tých debilných hotelov, kde na manželskú posteľ dávajú namiesto dvoch normálnych jeden veľký paplón. Ľahla si na chrbát, prikryla sa a pri monotónnom zvuku šuštiacej vody z kúpeľne pomaly zaspávala. Akoby v sne počula synovu otázku, no nechcelo sa jej už na ňu odpovedať.

„Spíš?“
Neodpovedala a tak sa ani neunúval s obliekaním pyžamy a ľahol si nahý vedľa nej. Potme nahmatal paplón a chcel sa ním zakryť. – No do frasa! – zahrešil v duchu. Zase jeden z tých debilných hotelov, kde na manželskú posteľ dajú jeden veľký paplón. Posunul sa bližšie k mame. Dotkol sa pritom rukou o jej nahé, teplom sálajúce stehno. Nočná košieľka sa jej musela vyhrnúť, pretože keď posunul ruku opatrne trochu vyššie, na špičkách prstoch zacítil jemné ochlpenie. Sťažka preglgol. V duchu mu znela mamina veta o tom, prečo si vlastne navzájom nepomáhajú. – Naozaj, prečo? –

Zobrazit za celou dobu
Zobrazit za celou dobu
6872
Zobrazit dnešní
Zobrazit dnešní
12
Navigace v seriáluKlára a Peter II >>

10
Komentujte

Please Login to comment
avatar
2 Comment threads
8 Thread replies
9 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
9 Comment authors
TomášpicuDedek.JeffPicuShock Recent comment authors
  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Pavelman
Člen

Luxus. Jestliže díly 2 – xy budou minimálně stejně dějově svižně napsány, těším se. Držím palce

picu
Host
picu

Dikes, budem sa snažiť.

Picu
Host
Picu

Poslal som pred vyse mesiacom aj druhy diel neviem preco este nebol zverejneny 🙁

ondz
Host
ondz

Kde sa stratil ten 2 diel??

Shock
Člen

Ptal jsem se korektorů. Nikdo ho nemá. Pošli ho znova…..

Picu
Host
Picu

No to je problem. Klaklo mi PC a s nim aj druhy diel.
Ak sa ale Fred dostane k svojmu emailu s koncovkou efenix.cz tak ho tam musi mat

Dedek.Jeff
Člen

Fred má podle mne v současné době zdravotní problémy a na určitou dobu se pravděpodobně odmlčí. Korektury nyní děláme pouze dva, a pokud se k nám text povídky nedostane, nic s tím neuděláme.

Tomáš
Admin

Fred už bude zřejmě jen jako čtenář. Jeho stav mu neumožňuje moc aktivně psát a tedy i komentovat a opravovat. Na mailovku by se měl sice dostat, ale záleží i jestli to ve svém stavu zvládne.
Nicméně si neodpustím jedno malé rýpnutí.
Minimálně dva roky žádám, aby autoři posílali povídky na podpora@efenix.cz. Fred to autorům také psal s určitým pozvdechem, že jej k tomu nutím já. Chápu, že jste to všichni brali jako buzeraci. No tak nyní vidíte, proč jsem o to žádal.
A teď. Pokud jsi posílal povídku na mail, tak bys jí měl mít v odeslaných, stejně jako fred v prijatých. Do mailvé schránky freda se nedostanu a nebudu mu násilně měnit heslo jen proto, abych se tam dostal k jedné povídce. Zkus se proto prosím podívat do složky odeslaná v mailové schránce. Možná tam tu povídku objevíš.

picu
Host
picu

podarilo sa mi to najst, poslal som na podpora@efenix.cz, doslo?

Tomáš
Admin

Ahoj ano a bylo již předáno na korektory 😉 díky ti.