Toto je 01 díl z 4 v seriálu Pomôže len internet

Karol si prisadol k mame a pohladil ju po ruke. Hoci otočila tvár opačným smerom, neunikli mu jej červené oči a stopy sĺz. 
„Zase si plakala. Volali od exekútora?“

Karolína mlčky prikývla a spakruky si utrela z líca posledné slzy. Keď počula slovo exekútor, takmer sa znova rozplakala. Bola na konci so silami.
Kým mala prácu tak horkoťažko, ale predsa len zvládala splácať dlžoby, ktoré narobil jej bývalý. No keď fabriku zavreli, išlo to s nimi od desiatich k piatim.
Syn, odkedy vyšiel zo školy, bol tiež bez roboty a hoci sa snažil a bral akúkoľvek brigádu, bolo to pre oboch po finančnej stránke čoraz ťažšie. Na chvíľu si pomohli predajom trojizbového bytu, no peniaze sa po čase rozkotúľali a im ostal už len skromne zariadený dvojizbák na periférii. A aj o ten zrejme prídu. Ako jej povedal ten odporný chlap od exekútora, ak nezaplatia do mesiaca zmeškané splátky, predajú im byt.

„Aspoň trochu ťa možno poteším. Pozri, dnes som zarobil celých päťdesiat eur! Síce som makal ako šróba, ale oplatilo sa! Chlap bol so mnou spokojný a povedal, že do konca týždňa môžem u neho robiť a na budúci týždeň, že uvidí!“

Karol hrdo položil na stôl päťdesiat eurovú bankovku. Karolína sa na neho vďačne usmiala.
„A určite si si zase nekúpil nič na jedenie, však?“
„A načo? Úplne mi stačila desiata, čo si mi urobila.“

Klamal. Bol celý deň neskutočne hladný. Nechcel však zo zarobenej bankovky minúť ani cent. Aby sa mama čo najviac potešila.
Karolína to veľmi dobre vedela a láskyplne na neho pozrela. Mala ho tak rada a on ju tiež. Nevedeli si predstaviť život jeden bez druhého.
Ona si už nikoho nehľadala, stačil jej jeden zbabraný vzťah. On nemal záujem o dievčatá, alebo skôr nemal na ne čas, pretože celý deň tvrdo pracoval a jediné na čo sa po práci tešil, bola sprcha, večera od mamky a chvíľa, keď mu premasírovala chrbát.

„Čo ti hovoril ten chuj exekútorský?“ 
„Karol, nenadávaj.“
„Pre neho nemám iné slovo!“
„Ja to chápem, ale nemal by si tak hovoriť.“
„Tak čo ti povedal?“
„Že keď nezaplatíme tie tri zmeškané splátky prídeme o byt…“

Karol bezmocne zaťal päste a najradšej by tresol po stole. Nič by tým však nevyriešil a len by mamku vyľakal. 
„Koľko potrebujeme?“
„Šesťsto.“
„Do frasa! To je veľa! Ale vlastne, on môže predať byt za dvadsať tisíc, kvôli šiestim stovkám?“
„Šesťsto sú len zmeškané splátky. Celá suma je nejakých päťtisíc. Takže asi môže. Rozmýšľala som, že keby sme predali tvoj notbuk a ten zlatý krížik po starej mame…“
„Mami, bez notbuku si nenájdem na nete prácu, pochop! Však aj tú dnešnú brigádu mám cez net…“
„Ja viem, už si mi to vysvetľoval! No tak aspoň ten krížik predajme, takú stovku, dve by sme za neho hádam mohli dostať. Čo povieš?“

Karol pozrel na mamu a mal pocit, že sa teraz rozplače on.
Do piči aj s takým životom! Mama je ochotná predať poslednú pamiatku na svoju mamu, len aby zaplatila fotrove dlhy a im zachránila bývanie. 

Zhlboka sa nadýchol. Nechcel s tým nikdy vyjsť, ale kritické situácie si žiadajú kritické riešenia! Tak ich to aspoň učili na hodinách ekonómie na strednej.
Ten nápad mu pred časom vnukol bývalý spolužiak zo základky, ktorý na tom s frajerkou zarábal, podľa jeho slov, celkom slušné prachy. Aj mu vtedy ukázal ako to funguje a poslal mu aj link na tú spoločnosť.
Vtedy to však hneď pustil z hlavy. Nemal frajerku, tak mu to bolo na nič. Teraz však išlo o to, ako prežiť. Tak to aspoň skúsi.

„Mami, počúvaj ma a hlavne ma neprerušuj. Pred časom mi kamoš ukázal, ako sa dajú zarobiť celkom slušné prachy. Na internete. Len na to musia byť dvaja. Teda ako muž a žena…“
„Nerozumiem…“
„Mamka, prosím! Len ma počúvaj! Bude ti to pripadať cez čiaru, ale počúvaj!“
„Dobre, dobre, som samé ucho.“
„No tak vlastne ide o to, že sú úchyláci v USA, čo ti pošlú prachy, ak sa pred nimi, teda ako pred webkamerou vyzlečieš a ….“

Karolína sa nečakane s chuti rozosmiala. Karol na ňu prekvapene a s obavou díval dúfajúc, že jej nepreplo. Keď sa dosmiala pozrela sa na syna a poťukala si prstom na čelo.
„Vieš si predstaviť, že by niekto platil za to, že sa mu ja pred kamerou vyzlečiem?!“
„Bola by si prekvapená, ale takých je množstvo!“
„To nemyslíš vážne?!“
„Smrteľne vážne!“
„Ale veď mám o pár rokov päťdesiat! A postavu mám o ničom, tak mi nehovor, že…“
„Mami, videl som iks takých videí, kde boli oveľa staršie ženy ako ty a zarábali na tom!“

Karolína bola šokovaná! Jednak z toho, čo jej syn hovoril, ale najmä z toho, že jej to hovoril práve on. 
„Ale ty si hovoril, že na to musia byť dvaja…“
„No to je tak. Keď je tam sama žena, tak je to povedzme dvadsať, tridsať dolárov za jeden desať, dvadsať minútový striptíz. Ale keď sú tam žena aj chlap, tak už je to dva aj trikrát viac. Podľa toho čo robia.“

Karolína sa na syna nechápavo pozerala.
Celé jej to pripadalo choré, ale rýsovala sa reálna možnosť dostať sa k peniazom, tak ho pozorne počúvala.
No niečo sa jej na tom stále nezdalo.
„Teda ak dobre chápem, keď sa vyzlieka len žena tak dostane menej, ako keď sa vyzliekajú spolu s chlapom?“

Karol sa opäť zhlboka nadýchol. Toto vysvetliť to bude ťažšie, ako si myslel. A pravdu povediac už aj ľutoval, že túto tému vôbec začal. 
„No ono keď sú dvaja, tak vlastne ani nejde len o vyzliekanie, ale aj o to, čo potom spolu robia.“

Karolína neveriacky vyvalila na syna oči. Doteraz to chápala tak, že by mohla za prachy robiť pre nejakého úchyla zo štátov striptíz. No to, čo teraz hovoril syn, už bola iná káva.
„To mi chceš povedať, že majú pred kamerou sex?“
„No niekedy aj sex, ale niekedy sa len bozkajú a tak …“

Karol pri vysvetľovaní živých webkamier očervenel v tvári. Karolína bola na tom rovnako, avšak na rozdiel od syna, ktorý sa pri vysvetľovaní neskutočne hambil, ju táto predstava neskutočne vzrušila.
Nerada si to pripúšťala, ale vždy keď synovi večer masírovala znavený chrbát a šiju, pociťovala zvláštne uspokojenie z toho, že sa dotýka jeho tela. Nie že by vnímala syna ako objekt sexuálnej túžby. To nie! Skôr jej robil dobre pocit, že ona je jeho najbližšia a vlastne jeho jediná žena.

„Čiže podľa teba by sme my dvaja mali pred kamerou robiť „akože“ sex?“
„Nie, to nie. Len by som ti napríklad bozkal prsia. Viac určite nie. Ale máš pravdu, je to blbosť! Beriem všetko späť! Som somár, že som to vôbec začal…“
„A koľko na tom tvoj kamarát zarábal?“
„Hovoril, že niekedy aj stovku za večer.“

Karolíne sa v hlave rozbehla kalkulačka. Stovka za večer. Za desať dní tisíc Eur! Dobre, dobre, to je najoptimistickejší scenár. Ale za mesiac, keď by sa zobrali len pracovné dni po tridsať na deň, tak to by bolo pri najhoršom šesťsto! Presne koľko potrebujú na zmeškané splátky. A z podpory a Karolových brigád dokážu mesiac v pohode vyžiť.
„No dobre,  ale keď by sme sa na to, čisto teoreticky dali, čo keď by niekto zistil, že sme príbuzní? Nemôžu nás za to zavrieť?“
„No beží to na amerických serveroch, takže u nás sa to nikto nedozvie. Z Európy ťa tam nepustí sa prihlásiť. A ešte som zabudol. Keď sa tam zaregistruješ ako matka a syn, tak je šanca, že si ťa niekto zaplatí omnoho vyššia, ako u bežného páru!“

Karolína sa pri tej predstave vzrušene striasla. No hneď sa aj sama za seba zahambila. Rozmýšľa ako nejaká kurva! Toto je fakt cez čiaru. Ale tie peniaze tak súrne potrebujú. A on to sám navrhol, takže mu to asi až tak nevadí…
„No ja neviem… Ale aspoň vyskúšať by sme to mohli? Teda myslím to bozkanie pŕs, napríklad. Čo povieš?“

Karol vyvalil na mamu oči. Mala červenú tvár a klopila zrak. Neveril, že by bola ochotná to skúsiť. Aj ním zalomcovalo zvláštne vzrušenie zo zakázaného, aj keď ho mama ako žena nepriťahovala.
„Ukážeš mi tú stránku?“
„No ak chceš? Tú americkú nie, tam ma ako hosťa nepustí. Ale môžem ti ukázať nejaké podobné videá.“

Prvý krok bol urobený. Stále však jestvovala cesta späť.

Navigace v seriáluPomôže len internet 02 >>
4.6 37 votes
Hodnocení povídky
Subscribe
Upozornit na
guest
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
věrný čtenář

Tééééda! Pokrčování se už nemohu dočkat.

Junior

Zajímavé řešení dluhů. Uvidíme jak to bude pokračovat a kolik tím vydělají.