Toto je 6 díl z 6 v seriálu Ivan a mariška

„Máš ma rád?“
„Prečo sa pýtaš?“
„Chcela by som to vedieť.“

Ivanovi dalo dosť práce, aby nedal na tvári badať prekvapenie zo svokrinej otázky.
Len pred krátkou chvíľou sa z nej odvalil po milovaní a ona chce… To snáď nie! Prešli len dva mesiace a on už to ich povinné súloženie normálne začína volať „milovanie“. Asi mu drbe! Ale to bude tou pravidelnosťou.
Prvé týždne po odchode manželky na liečenie súložili takmer každý deň. Neskôr prešli na cyklus dvoch, troch súloží týždenne. Ako by boli mladomanželia, čo na jeho tridsať a jej tridsaťdeväť rokov veľmi nepasovalo. Nie, že by sa mu to s ňou nepáčilo, to nie. Nerád si to priznával, ale čím dlhšie spolu spávali, tým prirodzenejšie mu prišlo to, čo robili.
Aký obrovský rozdiel to bol oproti tomu, čo praktizovali predtým s manželkou! Tam bolo všetko podriadené oplodneniu. Vždy tá istá misionárska poloha a zadok podložený podhlavníkom, aby všetko semeno skončilo v maternici. Už mu z toho normálne hrabalo.

S jej matkou to bolo úplne iné. Oddávala sa mu spredu, zozadu, jazdila na ňom a fajčila mu ho, kedykoľvek chcel.
Navyše, odkedy s ním bývala, nebola vôbec protivná. Práve naopak. Bolo to zvláštne, ale poslednú dobu sa s ňou cítil celkom fajn. To, že nebola žiadna krásavica mu, prekvapujúco, vôbec nevadilo.

„Mám ťa rád.“
„A ako? Trochu? Viac? Veľmi? Alebo najviac?“
„No tak na tej stupnici si vyberááám… veľmi.“
Helena sa prevalila nabok, podoprela si hlavu rukou a zvláštne sa na zaťa pozrela.
„Škoda. Lebo ja ťa milujem…“

Ivan sa pomaly posadil. Najskôr si myslel, že si z neho uťahuje. No podľa jej vážneho pohľadu usúdil, že nežartuje. Naprázdno preglgol. Teda je pravda, že sa s ňou cíti nezvykle príjemne a v posteli im to tiež ide viac než dobre. Ale láska? To je asi trochu silné slovo pre ich vzťah…
„ … a som s tebou tehotná.“

Ivanovi sa zatmelo pred očami a zalapal po dychu. Do tváre sa mu nahrnula krv asi z celého tela a mal pocit, že mu ten tlak rozhodí hlavu. A aj srdce mu akoby na chvíľu prestalo biť. 
„Tehotná? So mnou? Ale… ako? Kedy?“
„No asi ten prvý krát… Po tej silnej cigarete. Vtedy si išiel bez ochrany a ja som nič nebrala…“

Ivan zhlboka dýchal a len pomaly sa dostával do stavu, kedy dokázal triezlivo uvažovať. Nabúchal svokru! No do prdele! To teda posral! To posral! A poriadne! Pojebaná mariška!
Toto žene nevysvetlí! A čo žene! Ale mame! Svojej milovanej mame, s ktorou boli posledné týždne tak málo spolu. A keď sa mu aj podarilo ukradnúť si nejaký voľný deň, časť z neho trávil s nadržanou tetkou Janou. 

„Nevyzeráš, že by ťa to potešilo.“
„Prepáč, možno to tak vyzerá. Ale je to také nečakané… A mám veľkú obavu…“
„… čo na to povie Hela?“
Vystihla to presne. Žena ho zabije, keď sa to dozvie.
„Tak toho sa nemusíš obávať.“
„Ako si môžeš byť taká istá?“
„Lebo som už za ňou bola.“
„Čože??? Ty si jej to povedala???“
„Kľuuud! Všetko som jej vysvetlila. Dosť hysterčila, ale teraz je už v pohode a súhlasí aj s rozvodom. Navyše tá liečba tam aj tak nikam nevedie, zbytočne vyhodené peniaze…“
„S akým rozvodom?!“
„No s vašim predsa. Veď čakáme dieťa. A to musí mať normálnu rodinu…“

Ivan bol rád, že sedel. Inak by to s ním určite praštilo o zem. Uštipol sa do stehna, či to nie je náhodou len sen. Bolelo to, takže sen to nebol.
„Ty myslíš, že by sme sa mali vziať?“
„No a nie? Či chceš vychovávať dieťa nadivoko?“

Hoci sa veľmi snažil, len veľmi ťažko vstrebával to množstvo informácií. Nabúchal svokru. OK. Tá ho miluje. OK. Žena o tom vie. OK. A on si má teraz svokru zobrať?
No ty kokot! O deväť rokov staršiu ženu? Matku svojej ženy?
Ale zase na druhej strane, nosí pod pásom jeho dieťa! Po toľkých rokoch snaženia sa s prvou aj druhou ženou konečne splodil dieťa!
Nečakane ho zaplavil neskutočný pocit šťastia! Bude otec! Bude mať dieťa! No a čo, že je Hela od neho o pár rokov staršia! Ak mu porodí dieťa, bude najšťastnejší chlap na svete!

Ivan sa naklonil nad svokru a vtisol jej dlhý bozk.
„Ešte sa vrátim k tomu, že ako ťa mám rád. Ak môžem, rád by som zmenil svoju predchádzajúcu voľbu na najviac!“
Šťastím sa jej zatočila hlava. Objala ho a vášnivo pobozkala. Ivan bozk opätoval, hladil ju po tvári a ignoroval zapípanie mobilu. Pozrie si správu neskôr.

Helena po chvíli bozkania a maznania sa, zaspala. Ivan sa na ňu díval so zvláštnym pocitom. Doteraz sa mu zdala jej tvár tuctová a fádna. Teraz mu však pripadala zaujímavá a svojim spôsobom aj pekná. Neuvedomoval si to, ale začínal byť do svokry zamilovaný. 

Vtom si spomenul na pípnutie mobilu a natiahol za ním ruku.
Kedy by si mohol prist?
Zajtra mozem o piatej.OK?
OK.

Položil mobil späť na nočný stolík. Tesil sa, že sa stretne s mamou. Bude síce na neho určite naštvaná, ale musí jej to povedať, že bude mať dieťa! A ona prvé vnúča!

Ivan sa netrpezlivo vrtel na stoličke a čakal, kedy sa mama konečne posadí. Keď sa tak stalo, prvá sa ozvala Jozefína.
„Nerada ta zdržujem, viem že máš toho veľa, ale…“
„Mamka, tak veľa ti toho chcem povedať, vieš ja a Hela …“
„Ivan, počúvaj ma! Neviem, ako je to možné, ale stalo sa a ja… ja som… ja som tehotná!“
„Mamka, to je v poriadku, veď práve to isté som ti chcel povedať… Čože??? Tehotná? A s kým?“
„Akože s kým? Však s tebou!“

Otrasený Ivan sa chytil za hlavu a masíroval si prstami spánky. Nepomáhalo to. Hlavu mu išlo rozhodiť.
Jozefína si zakryla dlaňami tvár. Až teraz jej došlo, o čom jej syn začal rozprávať.
„Takže vám to nakoniec vyšlo. Helena je tehotná?“
„Áno! Vlastne nie! Helena áno, ale nie manželka!“

Pozerala na neho ako na zjavenie. Snažila sa vstrebať túto informáciu, ale jej mozog ju odmietal spracovať. To ako že urobil dieťa svojej svokre? 
„Ty si nabúchal svokru?“
„Presne tak!“
„Veď ťa žena zabije.“
„Nie, neboj! Už o tom vie a súhlasí aj s rozvodom.“

Mama opäť na neho pozrela, akoby nebol z tohto sveta.
„Ty si chceš Helenu zobrať?“
„No veď budeme mať spolu dieťa…“
„Aj so mnou budeš mať dieťa!!!“

Ivan sa prestrašene prikrčil. Bol v šoku. Ešte nikdy nepočul mamu takto kričať. Vyskočil zo stoličky a pokúsil sa ju objať.
Prudko ho odsotila až zavrávoral. Potom si ukryla tvár do dlaní a usedavo sa rozplakala.
Chvíľu bezradne stál, potom si potichu sadol na stoličku vedľa nej a čakal. Po chvíli jej opatrne položil ruku na plece. Neodsunula mu ju, čo považoval za dobré znamenie.
„Mamka…“
„Daj mi pokoj!“

Stiahol ruku, ticho sedel a čakal. Prestala vzlykať, utrela si chrbtom rúk slzy a otočila sa k nemu.
„Chcem si to nechať.“
„Nič iné som si ani nemyslel.“
Výraz jej tváre prezradzoval, že očakávala opak.
„Takže nie si proti?“
„O tom ja predsa nemám právo rozhodovať.“

Pozrela na neho o poznanie milšie. Pohladil ju po ruke.
„Myslela si, že ťa budem prehovárať, aby si to dala preč?“
„Ja neviem. Ja… ja som z toho všetkého vystrašená. Bojím sa!“
„Čoho sa bojíš? Že nás zavrú?“
„Ále nie! Ale či to dokážem sama vychovať?“

Chcel hneď namietnuť, že sama nebude, veď má predsa jeho. No hneď si uvedomil, ako falošne by to vyznelo. Veď jej práve oznámil, že si chce vziať Helenu, s ktorou čaká dieťa.
„Sama nebudeš. Som tu ešte ja!“

Obaja naraz sa otočili k dverám, obaja naraz vyvalili oči a obaja naraz vyhŕkli:
„Jana?!“
„A čo ste si, holúbkovia moji milí, mysleli, že ja nič neviem?“
Jozefína aj Ivan vyzerali ako Lótova žena. Otrasene sa dívali na Janu, stojacu medzi dverami.
Tá sa nahlas uchechtla: „Keby ste sa videli, ako sa tvárite!“
Prvý sa spamätal Ivan.
„Vy o nás… ty o nás vieš?“
„No jasné, mladej! Chvíľu mi to trvalo, ale predsa len som si spomenula na to, ako si dal mame pri tanci francúzáka. A potom som si už len dala do kopy dva a dve.“
„A ako si to myslela s tým, že si tu ty?“
„Milá sestrička! Tvoj synáčik si ťa, zo všeobecne známych dôvodov, zobrať za ženu nemôže. A keďže nabúchal tvoju svatku a chystá sa zobrať si ju za ženu, tak ti s deckom veľmi nepomôže. Lebo bude mať vlastné. Takže ti zostáva len pomoc tvojej milovanej sestry. Ale len pod jednou podmienkou!“

Jozefína aj Ivan doslova viseli Jane na perách. Opýtali sa súčasne.
„Akou?“
„No že mladý pán k nám občas zavíta a uspokojí primeraným spôsobom dve starnúce nadržané ženské!“

Ivan aj Jozefína vyskočili zo stoličiek a hoci sa Jana naoko bránila, obaja ju z dvoch strán objali.

Navigace v seriálu<< Ivan a mariška 05
4.4 21 votes
Hodnocení povídky
Subscribe
Upozornit na
guest
6 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Junior

No super, to se dalo celkem čekat, že otěhotní tchyně i matka ještě měla otěhotnět teta a bylo by to dokonalé. Vynikající pokračování. Těším se na pokračování.

Shock

Tchyně jen o 9 let starší… to má teda sakra mladou ženu. Není to takový rozdíl a ač to z textu nevyplývá, mohla by to být ještě kočka. To, že naprcal vlastní matku, za to si může sám, ale pokud je matka při smyslech, sama by to dala pryč. Ale to jsou jen mé úvahy a ne kritika autora. Ten to píše podle svých představ, takže dobrý a jen tak dál 🙂

Huhu

No tak v minulém díle bylo, že teta má 57 a matka je o 7 let mladší, takže 50. To už na těhotenství nevypadá. Já jsem tenhle díl nečetl, jen komentáře……a vzhledem k vývoji v dílu 5 jej asi snad ani číst nebudu 🙈. To není nic pro mě 🙂.

Junior

No když vezmu svou sestru tak měla dceru v 18. Takže je možné že rozdíl mezi ním a manželkou je taky 9-10 let, zase se divím, že má v tomto věku problém s otěhotněním

gregre

Seriál pěknej, incest mám většinou rád, ale ten závěr mě odradil. Matka těhotná se synem je zvrácenost i v povídce, sorry.

Junior

Když si přečteš Bibli tak zjistíš, že všichni pácháme incest, protože jsme všichni potomky Adama a Evy. Jak píše tak i já bych předpokládal, že to matka dá pryč sama.