Toto je 1 díl z 3 v seriálu Adam a Eva


„Mám z toho celého blbý pocit…“
„Neboj mami, tie tri dni nejako prežijeme. Klára z účtárne hovorila, že keď tu bola naposledy s manželom, tak si to celkom užili.“
„No ja neviem. Neznášam takéto akcie. Chlapi sa večer ožerú a potom majú dvojzmyselné reči a rôzne chúťky…“
„No a čo, však by si si aspoň po čase mohla trochu užiť. Veď si v kuse v robote a potom so mnou doma.“
„Pchá, užiť si, už len to by mi chýbalo!“

Eva s hraným zdesením prevrátila oči stĺpom. V skutočnosti by záujem chlapov len privítala. Veď je ešte relatívne mladá, štyridsať má až o rok.
No veľmi dobre vedela, že s jej vizážou jej nič také nehrozí. Bola nízka, mala hrubé nohy, veľký zadok a nepríťažlivú tvár. Navyše po rozvode prestala dbať na líniu a zväčšujúce sa brucho jej na príťažlivosti tiež veľmi nepridávalo. Mala síce dosť veľké prsia, no ako pribúdali roky ovísali jej stále viac a bez pevnej podprsenky sa už nezaobišla.

Adam vycítil mamine rozpoloženie a pohladil ju nežne po ruke.
„Máš pravdu, na čo by ti bol nejaký cudzí chlap. Veď máš mňa!“
„Presne tak, Adamko! A teraz, keď mám aj ja prácu, bude sa nám žiť oveľa lepšie.“
Položila dlaň na jeho teplú ruku a tiež ho pohladila. Aké šťastie, že majú jeden druhého! Nebyť Adama bohvie, ako by zvládla prvé roky po rozvode. Pretĺkali sa po podnájmoch a nebyť jeho pracovitosti a šikovnosti skončili by možno ako bezdomovci. Veď len vďaka nemu dostala prácu vo firme, kde robil. Síce len ako upratovačka, ale aj to sa počíta. Predtým prežívali od výplaty k výplate, no teraz konečne mohla niečo odložiť aj bokom.
Vďačne sa na neho usmiala a stisla mu ruku. Adam jej úsmev opätoval a obaja sa zahľadeli na krajinu, ubiehajúcu za oknami firemného mikrobusu.

„Tak ako sa vám páči v našom rekreačnom zariadení, pán Varga?“
„Je tu veľmi pekne, pani šéfka!“
Adam si nervózne poposadol v kresle a uprel pohľad na špičky svojich topánok.
Bol zmätený, pretože vôbec nechápal, na čo ho šéfka zavolala do svojho apartmánu.
„To som rada. A dúfam, že rovnako spokojná je aj tá nová, Stašková sa myslím volá, nie?“
„Ja…ja neviem, asi áno. Nepýtal som sa jej.“
„Ale no tak! Snáď mi nechcete povedať, že sa nerozprávate?“
Inžinierka Tökolyová uprela na svojho podriadeného skúmavý pohľad. Adam nevydržal, sklopil oči a očervenel. Do riti, prečo sa pýta práve na matku?

„Viete pán Varga, my sme síce malá firma, ale máme veľkých zákazníkov a tak musíme dodržiavať prísnu firemnú kultúru. A v nej nemá klamstvo žiadne miesto!“
Adama jej prechod na prísny tón poriadne vystrašil.
„Nechápem…“
„Tak vám to vysvetlím. Keď ste pani Staškovú odporučili tvrdili ste, že nie ste žiadna rodina. A vy viete ako neznášam rodinkárstvo!“

No a je to tu! Kurva, ako sa to mohla dozvedieť? Veď po rozvode sa matka vrátila k dievčenskému menu a rodné listy na osobnom nepýtali…
„Tak mi potom vysvetlite, ako je možné, že bývate v jednej garsónke, chodievate spoločne do práce a aj cestou sem ste sedeli vedľa seba a držali ste sa za ruky? Nie je to takto náhodou nejaká vaše teta, či sesternica z druhého kolena? Há?“
„Nie, samozrejme, že nie! Naozaj! Ona je mama môjho kamoša z učňovky. No a ono je to tak, že my s pani Evou, že teda my ako dvaja, sme sa dali vo firme … takpovediac….dokopy.“

Tentokrát nedokázala skryť prekvapenie inžinierka Tökolyová.
„Vy s tou Staškovou žijete? Veď je od vás staršia aspoň o dvadsať rokov?“
„No o dvadsať až nie, len o osemnásť…“
„A to vám nevadí ten vekový rozdiel?“
Tökolyová vyvalila na podriadeného oči a prehltla otázku, či mu skôr nevadí to, ako ich upratovačka vyzerá.
„Vôbec nie, vždy sa mi páčili skôr staršie ženy.“
„Ahá, tak to je niečo iné. No dobre, proti gustu žiaden dišputát. Ak ste si teda tak padli do oka tak ju, a dúfam aj vás, poteší informácia, že vás plánujem poslať na preškolenie na CNC-čka.“
Adam vzrušením takmer vyskočil.
„To by bolo super, pani šéfka!“
„No a samozrejme po skončení kurzu pôjdete aj výrazne hore s platom. Určite viete, koľko berú chlapi v nástrojárni…“
„Veľmi pekne ďakujem, pani šéfka, budem sa veľmi snažiť, aby ste so mnou bola spokojná!“

Adamovi spadol kameň so srdca. Bol na seba hrdý, ako šikovne vykorčuľoval z nepríjemnej témy, ale ešte viac ho potešilo nastávajúce povýšenie.
„Tak to pekne s tou vašou, ehm… priateľkou oslávte. Myslím, že nebude od veci, aby ste sa presťahovali k nej na izbu, čo poviete?“
„No ak by to bolo možné…“
„Dám hneď pokyn recepčnej, nech vás presťahujú. Nech mi tu za ňou nepreliezate večer cez balkón.“

Inžinierka Tökolyová sa neúprimne zasmiala a Adam jej úsmev servilne opätoval.
„Takže večer si to spolu užijete, nemám pravdu? Ak teda náhodou nemá svoje dni, hm? To by bola smola, nie?“
„Nie nemá, určite si to užijeme, pani šéfka!“
„A o koľkej asi na to skočíte?“
Adam zalapal po dychu.
„Ja … ja neviem, asi po večeri, prečo sa pýtate…?“

Inžinierka Tökolyová sa prestala usmievať a kývla bradou smerom k počítaču na stole.
„Pretože, ako sa hovorí: dôveruj ale preveruj.“
„Nerozumiem…“
„No sem totiž vedú káble zo všetkých kamier, ktoré sú nainštalované na izbách. A keď si zajtra pozriem záznam z vašej izby a neuvidím vás, ako si to rozdávate, tak máte obaja padáka! Rozumeli ste?!“

Adam mal pocit, že mu prestalo biť srdce. Tak toto posral! Toto kardinálne posral!
Neveriacky sa pozrel na šéfku, či to nie je len nejaký jej žart, no podľa jej chladného výrazu pochopil, že nežartuje. Mať o pár rokov menej tak sa rozplače!
„A teraz už môžte ísť. A užite si to, pán Varga!“

Adam vstal a ako bez duše odkráčal k matkinej izbe.
„Preboha, čo tam s tebou stvárala? Vyzeráš ako pred infarktom! Snáď nemala tá stará fuchtľa nejaké návrhy? Počula som, že si to občas rada rozdá s mladými zamestnancami. Hm? A prečo doniesli tvoje veci na moju izbu? No odpovieš mi už konečne?!“
Adam by bol rád, keby mala matka pravdu. Kľudne by tú starú fuchtľu aj pretiahol, keby sa mohol vyhnúť rozhovoru, ktorý mal nasledovať.
Hodil nenápadný pohľad do rohu, kde spoza nábytkovej steny vytŕčal objektív kamery. Ďalšia bola nad posteľou. Chvalabohu, sú rovnaké, aké majú vo firme. A tie zvuk nenahrávajú.

„Chce ma poslať na kurz CNC-čiek a …“
„…ale veď to je fantastické, veď chlapi v nástrojárni berú aj tisícpäťsto Eur! Veď by si sa mal radovať, že ti dáva takú šancu! Konečne! Konečne si budeme môcť prenajať väčší byt a …“
„… a vie, že bývame spolu.“
„Čože??? No do čerta! Tak to je prúser! Kto jej to nabonzoval? Tí ľudia sú ale svine! Ale veď si si mal niečo vymyslieť! Mohol si jej kľudne povedať, že sme milenci, alebo niečo také…ale to by asi neuverila …. alebo si mohol…“
„Veď som jej aj povedal…“
„Čo?“
„Že spolu chodíme.“
„No a? Uverila?“
„Neviem, asi áno…“
„No tak to je super! Čo sa potom tváriš, akoby mal nastať súdny deň?“
„No lebo …. lebo chce vidieť…teda ona chce vidieť…“
„No tak sa už konečne vymáčkni, veď ma s teba porazí!“
„Chce vidieť, ako spolu súložíme…“

Teraz vyzerala ako pred infarktom Eva. Neveriacky sa dívala na syna a čakala, že jej povie, že to bol len blbý vtip.
Poznala ho však veľmi dobre na to, aby vedela, že takto lascívne by s ňou nežartoval.
Z ničoho nič sa rozosmiala ako bláznivá. Adam sa na ňu zdesene pozrel. Snáď jej nepreskočilo?
„A to príde k nám do izby a bude nám nad posteľou mávať uterákom, či ako?“
„Nie, nemusí nikam chodiť. Nedívaj sa tam, ale v tom pravom rohu je kamera a s nej má záznam. A druhá je nad posteľou.“

Eva sa prestala smiať a vytreštila na syna oči. Ticho v izbe by sa dalo krájať.
„A keď neuvidí, čo chce?“
„Tak nás oboch vyrazí z práce …“
Eve sa po lícach skotúľali slzy. Syn k nej priskočil a silno ju objal.
„Neboj sa mamka, prežili sme aj horšie veci. Presťahujeme sa niekam inam a …“
„Nikam sa nebudeme sťahovať!“

Teraz už bol Adam presvedčený, že matke určite preskočilo a s obavou sa na ňu pozrel.
„Ako to myslíš?“
„Keď chce tá stará piča vidieť súlož, tak ju bude vidieť!“

Nespoznával ju. Nikdy predtým ju nepočul takto hovoriť . A ten bojovný výraz v jej tvári videl tiež prvý krát.
„Ty myslíš…?“
„Áno, myslím! Samozrejme, len ak to ty so mnou zvládneš.“
„Ja … ja neviem. Ale myslím, že áno, teda určite áno, ale…“
„Tak dobre. Kedy?“
„Ja neviem …. záznam beží stále …. ale mamka … myslíš, že je to dobrý nápad …?“
„Máš lepší?“
Adam pokrútil hlavou. Nemal absolútne žiadny nápad. Ale to, čo mu matka navrhla mu pripadalo ako úplná šialenosť. Jej sebaistota ho však neuveriteľne upokojovala. Vždy bola zakomplexovaná a submisívna a zrazu takáto ráznosť.
Vtom kývla hlavou smerom ku kúpelni.
„Tak sa podme predtým osprchovať.“
„Spolu?“
Eva sa kŕčovito zasmiala, chytila ho za ruku a vykročila ku dverám. Sama bola so seba prekvapená, ako rýchlo sa vžila do role, ktorú im pridelila ich šéfka.
„Samozrejme, že spolu! Alebo ma chceš vidieť holú až v posteli?“

Adam nikdy nemal v pláne vidieť matku nahú. Absolútne ho nepriťahovala. Počul už o inceste, ale považoval to za niečo totálne uletené a zvrhlé. Možno, keby bola atraktívna ….. Ale s ňou?
A teraz má s ňou dokonca ísť do postele ako s milenkou…. Bože, to snáď nemôže byť pravda! A možno matka niečo vymyslela! Niečo ako soft porno! Budú sa tváriť, že akože kefujú a bude! Ale prečo ho potom ťahá do kúpelne? Príliš veľa otázok a žiadne odpovede. Bude lepšie nechať to na ňu, určite niečo vymyslela.
Adam sťažka preglgol a vykročil za Evou.

Navigace v seriáluAdam a Eva 02 >>
5 3 votes
Hodnocení povídky
Subscribe
Upozornit na
guest
2 Komentáře
Nejstarší
Nejnovější Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
věrný čtenář

Incestní povídky od tohoto šikovného autora jsou si vzájemně dost podobné, psané podle jednoho vzoru. To ale není vůbec žádný problém, protože je to vzor velmi povedený, a téma které se jen tak neokouká.

shock

Autor je specialista na incest matka-syn a tyto dvojice zasazuje do různých životních situací. S těmi kamerami, nevím, jestli by o dnes prošlo, ale jinak pěkné. Těším se na pokračování.