Napriek označeniu neerotické, poviedka obsahuje pasáže opisujúce lesbický sex, no erotika v tomto diele nie je prvoradá. Je to spoveď o tom, aké je ťažké byť iným v spoločnosti, kde je všetko len zábavou…

Boli sme len kamarátky, spoznali sme sa na strednej škole, keď som musela prestúpiť kvôli rozvodu mojich rodičov. Zmena mesta, zmena prostredia, mama dúfala, že ďaleko od minulosti, od miest, kde došlo k rozbitiu celého môjho malého sveta budem môcť začať znova.

Priateľov som moc nemala, keďže som vždy bola považovaná za “tú divnú” čo radšej celú prestávku ležala vo svojom skicári a kreslila si perom postavičky a animované príbehy. Nezdieľala som nadšenie v chodení na toalety, počas ktorého divoko “textovali” bezmozgom s fúkanými zlatými retiazkami a “drsným” zjavom.

No to som odbočila od toho, ako som pôvodne spoznala moju … kamarátku.
Prepáčte mi tieto neustále odskočenia a drobné popisy situácii, ktoré skôr dokresľujú, než posúvajú dej, je to taký môj zlozvyk.

Len pár dní po tom, ako som vybalila poslednú krabicu som nastúpila do školy.
Súkromné gymnázium (mama zastávala názor, že “toho kurevníka treba žmýkať a žmýkať”) so špecializáciou na podporu výtvarného umenia a jazykov, pôvodne som bola nadšená, až pokým so neodhalila, že pojem umenie je tu na úrovni výtvarnej výchovy základnej školy, figurálna kresba, anatómia, či predstava perspektívy tu ostávali v rovinách sústavných nákresov kociek na tabuli.

Moje nadšenie rýchlo chladlo, v kolektíve skladajúcom sa z vyznavačov popkultúry som sa opäť ocitla ako ostrov v mori. Aj keď Hemingway tvrdil, že ľudia nie sú ostrovy, mohla som si dovoliť mu protirečiť. Z môjho stavu “zaujímavý nováčik” som sa prepadla do kolónky “nežiaduci individuálny odpad”. 1984 v praxi, až na to, že namiesto Veľkého Brata im tu myšlienky našepkával Rytmus a Tina (bleh).

Všetko sa zmenilo po úmornom týždni, kedy som opäť zaujala svoje miesto, to jest skrčená nad skicárom v poslednej lavici, krytá učebnicou španielčiny a jej ilustráciami, kde som namiesto tradičného: Hola Pedro!, Hola Juana! dopisovala perverzné dialógy pre pobavenie tých, čo prídu po mne.
Do triedy vošla Ona!

Ja, oblečená v nevýraznej čiernej a zelenej som trošku kontrastovala oproti mojej susedke, ktorá bola doteraz chorá.
Prišla ako veľká voda: Vyššia ako ja, s krásnou postavou, musela som uznať, že jej príroda nadelila perfektné telo, ktoré sa nebála ukázať cez tenkú obtiahnutú vrstvu šatstva. Pôsobila dravým, trochu divokým šľachovitým dojmom, ako gitaristky ženských punkových kapiel.
Čierne vlasy, ktorých konce boli odfarbené do kobaltovo modrej. Bledá pokožka ostro rezanej tváre posiatej pár pehami. Všetkému dominovali jej oči, boli v tom unikátnom odtieni zelenej, ktorá sa mieša s modrou. Takú vidíte u mačky, ktorá má dlhší rodokmeň, než polovica anglickej šľachty.
Ako som spomínala, pekné oblé prsia (väčšie ako moje) skrývala pod olivovým tričkom, cez ktoré mala natiahnuté sieťované tielko. Napriek októbrovému počasiu však jej rifle stiahnuté k bedrám, aby ukazovali jedovatozelený lem nohavičiek, ukazovali aj pásik bledej pokožky bedier.

Žabky natiahnuté na nohách s ponožkami Hello Kitty trošku kazili dojem, ale to bolo, ako sa hovorí, len drobným kazom, v inak perfektnom drahokame. Docvakala (žabky plieskali o linoleum ako divé) až ku mne a pozrela na mňa. Trvalo mi skoro tri sekundy, než som niečo povedala, len som na ňu pozerala ako garážový rocker, kebyže pred neho zostúpil z neba Fredy Mercury (alebo z pekla?).

“Ja som Tanja,” uškrnula sa na mňa a natiahla ku mne ruku ovenčenú rôznymi drobnosťami, aj ja som mala náramok pre šťastie, no tie jej boli oproti tým mojim ako Silvestrovský ohňostroj v New Yorku, oproti oslave Dňa svätého Floriána vo Vyšnej-Nižnej pod Potokom.

“Moje meno je Adriana,” uvedomila som si, ako mi preskočil hlas, tak som radšej sklapla a stisla jej mäkkú ruku.
Potešilo ma príjemné zistenie, tiež mala “kresličov ukazovák” ako ja.
Keď kreslíte tak dlho a intenzívne, na ukazováku sa Vám vytvorí taký, akoby žliabok zo stuhnutou kožou od ceruzky.
Pocítila som závan nikotínového pachu, čo bolo druhé plus, keďže som bola fajčiarka a ona vyzerala ako príjemnejší spoločník na cigaretu, než iní z mojej súčasnej triedy.
“Ty si tá nová,” zhrnula očividné a vedľa mňa si vyložila učebnice.
“Ja .. áno, prišla som nedávno, no … teba som ešte nestretla,” začala som, ale ona ma s úsmevom prerušila.
“Upokoj sa,” zasmiala sa a mne jej smiech znel veľmi príjemne. “Si nervózna ako panna pred sexom,” uškrnula sa a štuchla ma pod rebrá lakťom.
Mohla by som povedať, že tým dôverným gestom boli ľady prelomené. A kryhy čo ohrozovali námornú linku Adriana-Tanja boli rozdrvené o pár hodín neskôr, keď sme sedeli opreté o zábradlie pred vchodom do školy a počas poťahovania z cigariet sa rozprávali.

Bola rovnaká ako ja, až na pár drobností.
Bola krásna a talentovaná, ja som bola subtílna a nie až tak moc talentovaná.
Bola divoká a nespútaná, čo dokazovala, či už konfliktmi ohľadom presadzovania svojej pravdy, najme jej reakcia na učiteľovo:
” ‘Boh je mŕtvy, povedal Nietsche.”
Tanja sa ozvala: “Nietsche je mŕtvy, povedal Boh.”
Popravde som sa ako jediná zachechtala, alebo potrebou mať posledné slovo.
Často som sedávala v tureckom sede na chodbe, zatiaľ čo ona mávala trestné hodiny, aby sme potom spolu mohli ísť autobusom.

Teraz, keď si tak na to spomínam, sme boli skutočne ako stvorená jedna pre druhú. Boli sme stále spolu,v  škole aj mimo školy, spolu sme sa každé ráno stretávali a neskoro večer sa lúčili. Bola kamarátkou, akú som nikdy nemala.
Avšak jeden moment mi všetko postavil do nového uhlu, keď ma prehovorila, nech s ňou po škole idem do jedného z Pubov, kde sa stretávala ona a niekoľko ďalších “umelcov”.

Ja osobne som ich považovala skôr za nihilistov a rodinných maznáčikov, ktorí si mohli dovoliť byť extravagantný a individuálny vďaka nákupom v obchode typu Hot Topic za penaze rodičov. Ale chcela som jej spraviť radosť.
Tak som sedela vedľa nej v ohyzdnom Pube štylizovanom do podoby industriálného centra, kde púšťali ten najotrasnejší Ambient (prekvapilo ma, že niečo z hudobného štýlu Ambient môže byť otrasné) a obsluhu tam robila preafektovaná dievčina so žuvačkovo ružovými vlasmi, ktorá mala asi v popise práce urážať zákazníkov, lebo si to všetci pochvaľovali slovami, ako nekomfortné, či avantgardné.
Ja by som radšej sedela na posteli u mňa doma vedľa Tanje, počúvala s ňou pesničky, zatiaľ čo ona by mi rozprávala príbehy, ktoré vymyslela a ja by som kreslila jej myšlienky.

Sŕkala som vineu, zatiaľ čo si ostatní objednávali gin s tonikom, bieleho Rusa a podobne.
V tom sa ozval muž v červeno čiernom pásikavom tričku, ktorý mi bol predstavený ako Deus. Stihol mi povedať, že je gitarista, že včera mal koncert v jednom známom klube, že mám pekné oči a chytil ma za zadok.
Bodnutie slamkou bolí, hlavne keď je to taká tá tvrdá plastová do koktejlov typu Mojito. Odvtedy som sa od neho držala bokom, no zjavne neuniesol svoj neúspech.

Mohlo by vás zajímat  David a Kristýnka 03

“Prečo je tvoja malá lesbička tak potichu?” opýtal sa Tanje a ja som mala chuť mu vineu vraziť tak hlboko do otvoru, že by jej chuť cítil na jazyku.
“Ona sa pred druhými totiž hanbí,” zasmiala sa hravo Tanja a ako dôkaz ma pobozkala.
Nebol to obyčajný bozk, jazykom prenikla cez moje zmeravené pery. Cítila som chuť ginu a aj plastovú guľôčku jej piercingu.
Bol to krátky okamih a mne počas neho po chrbáte prebehol mráz, až sa mi zježili chĺpky.

Bol to len nevinný bozk, žart, ktorý sa prešiel so smiechom, pár poznámkami a potom sa opäť debata stočila k horúcej téme a to undergroundovej muzike.

Večer, keď som sa rozlúčila s Tanjou a doma sa vyzliekala do sprchy som si prezrela čierne nohavičky a zaschnutý fľak v ich rozkroku.
“Len si nadržaná, lebo nemáš frajera a dostatok sexu,” nahovárala si v sprche, zatiaľ čo som si z vlasov zmývala zápach cigariet.
Snažila som sa o tom presvedčiť aj v noci, keď som sa dotýkala svojho tela a slabučko stonala do vankúša, zatiaľ čo som spomínala na Tanju a predstavovala si samú seba v jej objatí. Prstami som si prechádzala po hladko oholenom lone a prostredníčkom rozhŕňala plátky a hrýzla si do spodnej pery.

Len svetlo pouličnej lampy bolo svedkom, keď som o jednej ráno vyskočila z postele a vymenila si zvlhnuté nohavičky za suché.
Tak to však nešlo donekončena, a ja som sa bála priznať Tanje so svojimi pocitmi. Bála som sa, že by to mohlo zničiť všetko čo bolo medzi nami, tak som mlčala, trávila s ňou celé dni a potom sa s ňou milovala vo svojich predstavách celé noci.
Až do toho jedného dňa, ktorý opäť zmenil náš vzťah.

Bol Silvester, posledný deň v roku, kedy sa hrubou čiarou podtrhne to čo sme dokázali, spraví sa výsledok a ide sa znova a načisto.
Toho večera sme boli opäť spolu, u nej v byte, jej rodičia odcestovali a tak sme mali priestor. Prišlo pár jej známych, pilo sa, oslavovalo, zabávalo, o tretej padol návrh vyraziť do mesta a doraziť dnešnú noc. Tanja a ja sme to zavrhli, že sme unavené.
Spoločnosť zmizla a ja som sa ponúkla, že spolu s ňou poupratujem. Namiesto upratovania sme sedeli u nej v izbe, s poslednou fľašou červeného vína sme sa smiali na Deusových pokusoch zbaliť Tanju.

Cítila som sa fajn, opitá, zbavená zodpovednosti, som sa s pohárom červeného svojej tajnej láske priznala. Vypovedala som jej, ako ju milujem, ako po nej túžim, aj o mojom strachu. Slová mi šli z úst tak ľahko.
Chvíľku sa na mňa dívala a mlčala a mne sa do žalúdku začal vkrádať pocit strachu. Ako studený slizký had sa mi plazil okolo srdca. Chcelo som vstať a utiecť, ale ona ma chytila za ruku, usmiala sa … a pobozkala ma. Tentokrát to však bol dlhý a krásny bozk, plný intenzívnej energie, ktorá ma zaplavila ako žhnúca žiara.
Usmiala sa a ja som len stihla odložiť pohár, keď sa o mňa oprela a zatlačila ma do prikrývok.
Celý svet sa so mnou točil, keď sme v náhlom návale vášne tú druhú zbavovali šatstva. Pripadala som si ako malé decko, keď zo mňa sťahovala rifle a vyhŕňala tričko jednou rukou, zatiaľ čo tou druhou mi viedla moju vlastnú chvejúcu ruku pod spodný lem jej skladanej sukničky. Pod prstami som zacítila čipkovaný lem samodržiacich pančúch.

Ležala som pred ňou a a trhavo dýchala, odhalená a núkala som sa jej, tričko s podprsenkou vyhrnuté nad drobné prsia, rifle a nohavičky stiahnuté pod kolená. Skrčená nado mnou ma bozkávala, jej piercing ma dráždil, zatiaľ čo skúsená ruka mi prechádza po mojom tele.
Intenzívna rozkoš ma pálila ako dobiela roztavený kov, viedla moju ruku, aby som sa jej dotýkala stonali sme navzájom a naše jazyky sa prepletali.
Krátky moment, oprela sa o mňa a ja som zacítila parfém a vôňu jej tela, keď sa aj ona vyzliekla a nahá sa ku mne pritisla.
Navzájom sme sa dráždili svojimi rukami … doslova zo mňa postrhávala zvyšky šiat. Bozkami prešla z tváre, cez líce, na krk, kde som sa musela tlmiť hánkami v ústach, keď jazykom prechádzala po mojom citlivom miestočku. Bol to okamih paralýzy vzrušením.
Keď sa dostala jazykom až do môjho lona a ja som sa s nefalšovaným výkrikom extázy napla ako luk, spoznala som skutočný orgazmus vyplývajúci z dvoch spojených duší. Bolo to krásne.
Treli sme sa o seba a aj ja som ochutnala jej lono, zatiaľ čo ma hladila a prstami preberala pramene mojich vlasov.
Bledomodrá plachta bola čoskoro pokrytá voňavými miestami od štiav vzrušenia. Opakovane jedna alebo druhá stonala prichádzajúcim orgazmom.

A tak sme spolu zaspávali pri svitaní, naše končatiny prepletené, naše telá spotené, naše dychy zrýchlené… Moje srdce bilo ako o závod, zatiaľ čo mi opuchnutá štrbinka ešte stále žhnula láskaním a mazlením predošlých hodín. Dívala som sa na jej usmiatu spiacu tvár. Bolo to krásne a dokonalé.

Bolo to však len na chvíľku. Potom sa totiž život vrátil do starých koľají, aj keď som sa  k nej chovala intímnejšie a ona mi občasné bozky oplácala, uvedomila som si, že sa so mnou už viac milovať nechcela. Myslela som, že si to chce len urovnať v hlave, chcela som jej dať čas, až pokým sa mi nepochválila, že začala chodiť s Deusom.
“Ako si mi to mohla spraviť? Veď .. my dve sme spolu!” kričala som so slzami v očiach, ale ona na mňa nechápavo pozerala.
“To nič neznamenalo, však sme len kamarátky,” povedala môjmu chrbtu, zatiaľ čo som utekala od nej preč.
Celý čas mi to znelo v hlave ..
Len kamarátky .
Len kamarátky.

Opretá som dýchala, ale pľúca ma pálili. Dívala som sa dole na búriacu sa vodu novoročného Dunaja. Ktorá odtiaľto, z kraja Nového Mostu pripomínala tmavú hmýriacu sa masu múch hodujúcich na zhnilotine.

Len kamarátky.

Hlava sa mi točila a srdce mi búšilo až v krku, keď som preložila nohu cez zábradlie pokryté mastným prachom a výtrusmi vtákov.

Len Kamarátky.

Cítila som horké sliny v ústach, zatiaľ čo som sa rukami držala zábradlia a pod nohami som cítila praskať posypovú soľ, ktorú nikto neomietol spoza zábradlia.

Len Kamarátky.

“Nerobte to!” ozvalo sa za mnou v momente keď som sa pustila, chcela som letieť  a dopadnúť, chcela som to skončiť, no môj plán zákerne prekazila ruka, ktorá sa mi ovinula pod prsiami a zabránila mi letieť ďalej.
Oči ma pálili keď som búšila do ruky toho muža, čo ma stiahol spred rozovretej papule večného zatratenia. Ktorý mi zabránil to všetko skončiť.
“Pokoj .. ono to prejde,” pokúšal sa ma tíšiť muž-policajt, zatiaľ čo v diaľke som videla blikať modré svetlá a z vysielačky sa mu ozývalo praskanie správ z dispečingu.

Ono to prejde .

Zobrazit za celou dobu
Zobrazit za celou dobu
1096
Zobrazit dnešní
Zobrazit dnešní
1

3
Komentujte

avatar
3 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
3 Comment authors
Bob RomilFrankDancinghorse Recent comment authors
  Subscribe  
nejnovější nejstarší nejlépe hodnocené
Upozornit na
Dancinghorse
Host
Dancinghorse

Palec hore, celé dobre. 🙂

Frank
Host
Frank

Neskutečně vzrušující, ale ten konec je depresivní

Bob Romil
Člen

Krásný příběh plně uvěřitelný od začátku do snad šťastného konce.